Hodnotenie rizík

Hodnotenie rizík v priemyselnej prevádzke: postup a výsledky

  • Odborný garant: Meno Priezvisko
  • Aktualizované: DD. MM. RRRR
  • 8 min čítania

Text musí pred zverejnením odborne skontrolovať garant a overiť aktuálne znenie zákona č. 128/2015 Z. z. a vyhlášky č. 198/2015 Z. z.

Posúdenie rizika závažnej priemyselnej havárie odpovedá na tri otázky: čo sa v prevádzke môže stať, ako často a s akými následkami. Až keď poznáte odpovede, viete rozhodnúť, či je riziko prijateľné a do čoho sa oplatí investovať. Vysvetľujeme, z akých krokov sa hodnotenie skladá, aké metódy sa pri ňom používajú a čo by ste mali dostať ako výsledok.

Na čo hodnotenie rizika slúži

Zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií používa pojem posúdenie rizika. V praxi sa mu hovorí aj hodnotenie alebo analýza rizík. Podľa § 6 zákona zahŕňa štyri časti: identifikáciu nebezpečenstiev a udalostí, ktoré môžu vyvolať závažnú haváriu, kvantifikáciu ich pravdepodobnosti alebo frekvencie, odhad následkov na zdravie, životné prostredie a majetok a napokon hodnotenie rizika vrátane jeho prijateľnosti.

Výsledok nie je cieľom sám osebe. Vykonávacia vyhláška č. 198/2015 Z. z. uvádza, že posúdenie rizika slúži ako podklad pre:

  • program prevencie závažných priemyselných havárií a bezpečnostný riadiaci systém,
  • bezpečnostnú správu,
  • vnútorný havarijný plán a podklady pre plán ochrany obyvateľstva,
  • informovanie verejnosti,
  • výkon štátneho dozoru.

Ak je posúdenie povrchné, prenesie sa to do všetkých nadväzujúcich dokumentov. Havarijný plán potom rieši iné scenáre, než aké sú v prevádzke reálne, a opatrenia v programe prevencie nemajú oporu v analýze.

Kedy sa hodnotenie robí

Posúdenie rizika potrebuje každý prevádzkovateľ podniku zaradeného do kategórie A alebo B. Ak je to možné, najlepší čas na hodnotenie je ešte vo fáze projektu – zmena dispozície alebo doplnenie bariéry na papieri stojí zlomok toho, čo úprava postavenej technológie.

Typické situácie, keď sa hodnotenie spracúva alebo aktualizuje:

  • zaradenie podniku do kategórie po prvý raz alebo prechod z kategórie A do B,
  • nová technológia, nový sklad, zvýšenie kapacity alebo nová nebezpečná látka,
  • prehodnotenie bezpečnostnej správy alebo programu prevencie,
  • zmena v okolí podniku, napríklad nová bytová výstavba alebo susedná prevádzka,
  • havária alebo takmer vzniknutá udalosť, ktorá odhalila scenár, s ktorým analýza nepočítala.

Zákon zároveň ukladá prevádzkovateľovi dokumentáciu prehodnocovať a aktualizovať. Pred zmenou, ktorá môže významne ovplyvniť nebezpečenstvo závažnej havárie, treba prehodnotiť program prevencie aj bezpečnostnú správu – a tie stoja práve na posúdení rizika.

Postup krok za krokom

Vyhláška č. 198/2015 Z. z. v § 2 ods. 3 opisuje, čo má posúdenie obsahovať. V praxi sa tieto požiadavky spájajú do piatich etáp.

1. Identifikácia zdrojov rizika

Najprv sa určí, kde v podniku sa nachádzajú nebezpečné látky a v akých zariadeniach – zásobníky, reaktory, potrubné trasy, sklady obalov, stáčacie miesta. Každý zdroj rizika sa lokalizuje v situácii areálu. Už v tejto fáze sa niektoré zariadenia môžu z ďalšej analýzy odôvodnene vyradiť, napríklad pre malé množstvo látky.

2. Iniciačné udalosti a odchýlky

Pri každom zdroji sa hľadá, čo môže vyvolať haváriu: porucha zariadenia, chyba obsluhy, odchýlka procesu (pretlak, prehriatie, nesprávna surovina), ale aj vonkajšie udalosti. Vyhláška medzi ne výslovne zaraďuje požiar a výbuch, záplavy, seizmicitu, nepriaznivé počasie, dopravu a susedné priemyselné činnosti.

3. Ľudský činiteľ a bariéry

Ak obsluha priamo alebo nepriamo ovplyvňuje systémy, ktorých zlyhanie môže viesť k havárii, vyžaduje sa analýza spoľahlivosti ľudského činiteľa. Zároveň sa posudzujú existujúce technické, administratívne a organizačné opatrenia – blokády, poistné ventily, detekcia, záchytné vane, pracovné postupy – a to, nakoľko na ne možno spoľahnúť.

4. Pravdepodobnosť a následky

Pre vybrané scenáre sa odhadne frekvencia ich výskytu a rozsah následkov. Následky sa vyjadrujú ako zóny ohrozenia tepelnými, tlakovými a toxickými účinkami, ktoré sa zakresľujú do mapy podniku a okolia. Práve tu sa ukáže, či by havária zasiahla len areál, alebo aj obytnú zástavbu, školu či vodný zdroj.

5. Vyhodnotenie rizika

Výsledkom sú scenáre reprezentatívnych druhov závažných havárií so zónami ohrozenia a posúdenie prijateľnosti rizika. Kde riziko prijateľné nie je, nasleduje návrh opatrení a overenie, ako by po ich zavedení kleslo.

Aké metódy sa používajú

Vyhláška požaduje známe a overené metódy uplatnené systematicky na všetky relevantné zariadenia a činnosti. Pre systémovú analýzu určuje metódu stromov porúch a analýzu závislých porúch, pre havarijné reťazce stromy udalostí. Pripúšťa aj iné medzinárodne uznávané metódy, ak sú primerané a ich výsledky sú využiteľné.

Metóda Na čo sa hodí Výsledok
Kontrolné zoznamy, What-if Prvotná identifikácia nebezpečenstiev, sklady a jednoduchšie činnosti Zoznam možných udalostí a chýbajúcich opatrení
HAZOP Procesné technológie s potrubím, reaktormi a riadiacim systémom Odchýlky procesu, ich príčiny, následky a odporúčania
FMEA Rozbor porúch jednotlivých komponentov Kritické prvky a spôsoby ich zlyhania
Strom porúch, strom udalostí Kvantifikácia frekvencie scenárov Frekvencia vrcholovej udalosti a jednotlivých vývojov havárie
Bow-tie Prehľad príčin, následkov a bariér jedného scenára Zrozumiteľný diagram pre vedenie a školenia
Modelovanie následkov Výpočet dosahu požiaru, výbuchu a toxického oblaku Zóny ohrozenia v mape

Metódy sa navzájom dopĺňajú. Kvalitatívna analýza (What-if, HAZOP) odpovedá na otázku, čo sa môže stať. Kvantitatívne metódy (stromy porúch a udalostí, modelovanie) odpovedajú, ako často a s akým dosahom. Samotná matica rizika so stupnicami „nízke – stredné – vysoké“ je užitočná na zoradenie scenárov, pre posúdenie prijateľnosti podľa vyhlášky však nestačí.

Kvalita výsledku závisí od vstupných údajov o spoľahlivosti. Vyhláška pripúšťa údaje z overených mimopodnikových databáz aj z vlastných záznamov podniku o kontrolách, údržbe, poruchách a takmer vzniknutých haváriách. Vlastné údaje lepšie vystihujú skutočný stav, ak sú vedené dôsledne.

Ako sa posudzuje prijateľnosť rizika

Vyhláška v § 4 stanovuje dve kritériá, ktoré sa posudzujú vo vzťahu k ohrozeniu života:

  • Individuálne riziko – ohrozenie života jednej osoby. Prijateľná frekvencia je 10-5 pre existujúce a iné podniky a prísnejšia 10-6 pre nové podniky.
  • Spoločenské riziko – ohrozenie života viacerých osôb. Prijateľná frekvencia klesá so štvorcom počtu zasiahnutých osôb N: 10-3 × N-2 pre existujúce a iné podniky, 10-4 × N-2 pre nové podniky.

Počet zasiahnutých osôb sa určuje z plochy zóny ohrozenia, hustoty obyvateľstva a korekčného faktora pre nerovnomerné osídlenie. Preto môže rovnaká technológia vyjsť prijateľne v priemyselnom parku a neprijateľne pri obytnej zóne. Ak havária neohrozuje život žiadnej osoby, prijateľnosť sa posudzuje podľa škôd na životnom prostredí a majetku.

Overiť: jednotky frekvencie Fpr (vyhláška ich v texte neuvádza, v praxi sa vyjadrujú za rok) a vymedzenie pojmov nový, existujúci a iný podnik v § 2 zákona.

Potrebujete posúdiť riziko existujúcej prevádzky alebo plánovanej zmeny?

Požiadať o posúdenie

Čo by ste mali dostať ako výsledok

Dobrá správa o posúdení rizika je čitateľná aj pre človeka, ktorý pri analýze nesedel. Pri preberaní si skontrolujte, či obsahuje:

  • vymedzenie rozsahu – ktoré zariadenia, látky a činnosti boli posudzované a ktoré boli vyradené a prečo,
  • opis použitých metód a vstupných údajov vrátane zdrojov údajov o spoľahlivosti,
  • zoznam identifikovaných nebezpečenstiev a iniciačných udalostí, nielen tých, ktoré viedli k závažným scenárom,
  • scenáre reprezentatívnych havárií s predpokladmi výpočtu – množstvo látky, veľkosť úniku, poveternostné podmienky,
  • mapy zón ohrozenia s mierkou a severkou a grafické vyjadrenie individuálneho a spoločenského rizika,
  • porovnanie s kritériami prijateľnosti a jasný záver pre každý scenár,
  • návrh opatrení s prioritou a väzbou na scenár, ktorý ovplyvňujú,
  • neistoty a obmedzenia – kde sa výsledky opierajú o odhady a čo by ich mohlo zmeniť.

Ak správa obsahuje iba konečné čísla bez predpokladov, nedá sa overiť ani aktualizovať. Pri najbližšej zmene v prevádzke by sa potom celé hodnotenie muselo robiť znova.

Ako s výsledkami pracovať ďalej

Hodnota analýzy sa ukáže až vtedy, keď sa jej výsledky premietnu do prevádzky. Zákon ukladá prevádzkovateľovi, aby na základe výsledku posúdenia prijal opatrenia na zníženie rizika – v krajnom prípade aj obmedzenie alebo zastavenie časti prevádzky.

Akčný plán opatrení

Navrhnuté opatrenia odporúčame prepísať do akčného plánu so zodpovednou osobou a termínom. Pri technických opatreniach je dobré poznať aj ich vplyv na riziko, aby sa vedenie mohlo rozhodnúť podľa pomeru nákladov a prínosu.

Prenos do dokumentácie

Scenáre a zóny ohrozenia preberá vnútorný havarijný plán, hodnotenie rizík tvorí podstatnú časť bezpečnostnej správy a kritické zariadenia a bariéry by sa mali odraziť v pláne údržby a kontrol.

Školenia a cvičenia

Zamestnanci by mali poznať scenáre, ktoré sa ich pracoviska týkajú, a vedieť, akú úlohu v nich majú bariéry, za ktoré zodpovedajú. Reálne scenáre z analýzy sú tiež vhodným námetom na havarijné cvičenie.

Živý dokument

Posúdenie rizika platí len pre stav, z ktorého vychádzalo. Každú zmenu v látkach, technológii, organizácii alebo okolí podniku je preto vhodné posúdiť aj z pohľadu toho, či nemení scenáre a ich výsledky.

Zdroje

  • Zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä § 6 (posúdenie rizika) – Slov-Lex
  • Vyhláška MŽP SR č. 198/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o prevencii závažných priemyselných havárií, najmä § 2 až 4 – Slov-Lex

Overiť, či vyhláška č. 198/2015 Z. z. nebola novelizovaná, a doplniť dátum overenia právneho stavu.