Havarijné plány

Havarijný plán: čo má obsahovať a aké údaje si pripraviť?

  • Odborný garant: Meno Priezvisko
  • Aktualizované: DD. MM. RRRR
  • 9 min čítania

Text musí pred zverejnením odborne skontrolovať garant. Právny stav overený k DD. MM. RRRR.

Havarijný plán je dokument, podľa ktorého sa riadi zásah pri úniku látky, požiari alebo výbuchu v prevádzke. Ak je všeobecný, zastaraný alebo nikto nevie, kde leží, v kritickej chvíli nepomôže. V článku vysvetľujeme, ktorý typ plánu sa na vás vzťahuje, čo musí obsahovať a aké údaje si pripraviť, aby jeho vypracovanie prebehlo rýchlo a výsledok zodpovedal realite.

Najprv zistite, aký plán potrebujete

Výraz „havarijný plán“ sa v slovenských predpisoch používa pre niekoľko rôznych dokumentov. Každý má iný právny základ, iný obsah a iný orgán, ktorý ho schvaľuje alebo ktorému sa oznamuje. Skôr než začnete zbierať podklady, ujasnite si, ktorý z nich vaša prevádzka potrebuje – často je to viac ako jeden.

Plán Predpis Komu sa týka
Vnútorný havarijný plán § 10 zákona č. 128/2015 Z. z., vyhláška č. 198/2015 Z. z. Podniky kategórie B, teda prevádzky s nebezpečnými látkami nad vyššími prahovými množstvami
Havarijný plán podľa vodného zákona § 39 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z., vyhláška č. 200/2018 Z. z. Kto pravidelne zaobchádza s viac ako 1 t tuhých alebo 1 m³ kvapalných znečisťujúcich látok, pri prioritných nebezpečných látkach s viac ako 0,3 t alebo 0,3 m³
Plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti § 16 ods. 1 písm. e) zákona č. 42/1994 Z. z. Právnické osoby a podnikatelia, ktorých činnosť môže ohroziť život, zdravie alebo majetok, ak nevypracúvajú havarijné plány podľa osobitných predpisov

Prahy vodného zákona sú v porovnaní so zákonom o prevencii závažných priemyselných havárií veľmi nízke. Havarijný plán podľa vodného zákona preto často potrebujú aj menšie prevádzky – sklad olejov, čerpacia stanica, lakovňa či údržbová dielňa. Naopak, podnik kategórie B obvykle rieši vnútorný havarijný plán a zároveň plán podľa vodného zákona. Zákon č. 128/2015 Z. z. pritom dovoľuje pri vnútornom havarijnom pláne využiť dokumentáciu vypracovanú podľa iných predpisov, ak spĺňa jeho požiadavky.

Samostatnou kapitolou je požiarny evakuačný plán podľa § 28 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. Nie je havarijným plánom, rieši evakuáciu osôb pri požiari a vypracúva ho technik požiarnej ochrany. Mal by však s havarijným plánom súhlasiť, napríklad v umiestnení zhromaždísk.

Vnútorný havarijný plán: z čoho sa skladá

Zákon v § 10 ods. 2 vymenúva, čo musí vnútorný havarijný plán obsahovať – od zodpovedných osôb cez mechanizmy varovania a vyrozumenia, scenáre a zóny ohrozenia, opatrenia proti domino efektu, ukrytie a evakuáciu až po spôsob školenia a výcviku. Zároveň požaduje, aby bol plán prehľadný, stručný a zrozumiteľný. Vyhláška č. 198/2015 Z. z. ho delí na tri časti, ktoré spolu s grafickou dokumentáciou tvoria jeden celok.

Všeobecná časť

Obsahuje identifikačné údaje prevádzkovateľa a podniku, opis objektov a výrobného programu, príjazdové komunikácie, pracovný čas a obsadenie zmien a opis okolia – od hydrogeologických pomerov po citlivé objekty v susedstve. Patrí sem aj opis rozvodov nebezpečných látok a médií s ich parametrami, umiestnenie uzáverov, varovacích a požiarnotechnických zariadení, zoznam nebezpečných látok s ich vlastnosťami a zoznam pracovísk, ktoré musia počas havárie zostať v prevádzke.

Pohotovostná časť

Je to „ostrá“ časť plánu: plán vyrozumenia a zvolania s poradím krokov, zoznam osôb s konkrétnymi povinnosťami, spôsob varovania ľudí v areáli, miesto riadenia zásahu a základňa pre záchranné zložky, rozmiestnenie havarijných prostriedkov a zásady správania sa zamestnancov a ďalších osôb v areáli.

Operatívna časť

Tvoria ju scenáre, ktoré sa zostavujú na základe hodnotenia rizika. Vychádzajú zo štyroch druhov havárie – únik nebezpečnej látky, požiar, výbuch a ich kombinácia. Každý scenár opisuje okolnosti vzniku a priebeh, možné následky, opatrenia na zastavenie rozvoja havarijného stavu a jeho zdolanie a určenie zón ohrozenia. Pri každom scenári sa určí postup, ľudské a materiálne zdroje, spojenie a monitoring. Scenáre, ktorých účinky presahujú hranice podniku, sa osobitne zvýrazňujú, lebo vyžadujú aktiváciu plánu ochrany obyvateľstva.

Plán sa už počas vypracúvania konzultuje s orgánmi verejnej správy a subjektmi, s ktorých pomocou sa pri zásahu počíta. Vypracovať ho musí špecialista podľa § 19 zákona a vypracovanie treba do 30 dní oznámiť okresnému úradu v sídle kraja.

Havarijný plán podľa vodného zákona

Ide o plán preventívnych opatrení na zamedzenie neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia a postup pri ich úniku. Schvaľuje ho inšpekcia životného prostredia. Ak by únik mohol zasiahnuť vodný tok alebo kanalizáciu, pred predložením na schválenie treba požiadať o vyjadrenie správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo prevádzkovateľa kanalizácie. Náležitosti určuje príloha vyhlášky č. 200/2018 Z. z.:

  • titulný list – organizačná jednotka, dátum spracovania, autor, schválenie vedúcim organizácie a údaje o rozhodnutí inšpekcie,
  • organizačné opatrenia – hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd vnútri organizácie aj mimo nej, určení zamestnanci a ich aktivácia, doplňovanie prostriedkov, školenia, nácviky a doklad o oboznámení zamestnancov,
  • technické opatrenia – hydrologické a hydrogeologické pomery, odkanalizovanie, zoznam látok s ročným obratom, skladovacou kapacitou a predpokladaným maximálnym únikom, opis nádrží, plôch a potrubí, možné úniky a únikové cesty,
  • bezprostredné opatrenia na zastavenie úniku a zachytenie látok a opatrenia na odstránenie následkov vrátane zberu, dočasného uskladnenia a zneškodnenia kontaminovaných materiálov a asanácie.

Plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti

Tento plán vychádza z predpisov o civilnej ochrane. Rieši najmä varovanie, ukrytie, evakuáciu a individuálnu ochranu ľudí, za ktorých firma zodpovedá – zamestnancov aj osôb prevzatých do starostlivosti, napríklad návštevníkov či klientov. Rozsah dokumentácie určuje okresný úrad a plán treba precvičiť aspoň raz za tri roky. Na jeho vypracovanie sa vyžaduje odborná spôsobilosť podľa § 18a zákona č. 42/1994 Z. z.

Overiť: výnimka „ak nevypracúvajú havarijné plány podľa osobitných predpisov“ odkazuje v poznámke pod čiarou na zrušený zákon č. 261/2002 Z. z. Potvrdiť s okresným úradom, ako sa uplatňuje na podniky s vnútorným havarijným plánom podľa zákona č. 128/2015 Z. z.

Neviete, ktorý z plánov sa na vašu prevádzku vzťahuje? Posúdime to podľa látok a množstiev, s ktorými pracujete.

Požiadať o posúdenie

Aké údaje si pripraviť

Väčšina času pri vypracovaní plánu nepadne na písanie, ale na zisťovanie skutočného stavu. Tieto podklady pripravte vopred – aj keď niektoré budú neúplné, spracovateľ hneď vidí, čo treba overiť na mieste.

Látky a ich množstvá

Zoznam všetkých látok a zmesí vrátane odpadov a medziproduktov, ich maximálne množstvá v jednom okamihu, ročný obrat a miesto uloženia. K tomu aktuálne karty bezpečnostných údajov. Pozor na rozdiel medzi priemerným a maximálnym množstvom – plán sa vždy pripravuje na najhorší realistický stav.

Areál, objekty a technológia

Situačný výkres, pôdorysy objektov, technologické schémy a schémy rozvodov. Dôležité sú parametre potrubí, umiestnenie hlavných uzáverov a núdzových vypínačov a údaje o záchytných a havarijných nádržiach, manipulačných plochách a vpustiach kanalizácie.

Okolie a vody

Vzdialenosť od vodných tokov, vodárenských zdrojov a ich ochranných pásiem, informácie o podzemných vodách, spôsob odkanalizovania areálu a údaje o susedných prevádzkach, obytnej zástavbe, školách či nemocniciach.

Ľudia a organizácia

Organizačná štruktúra, zmenovosť a počty ľudí na zmenách, zodpovedné osoby a ich zástupcovia s kontaktmi, vlastné zásahové sily a zmluvní dodávatelia, ktorí sa môžu zapojiť – napríklad firma na odčerpanie a zneškodnenie uniknutej látky.

Existujúca dokumentácia

Doterajšie havarijné plány, posúdenie rizika, bezpečnostná správa, dokumentácia ochrany pred požiarmi, záznamy z cvičení, udalostí a kontrol. Z nich sa dá veľa prevziať a zároveň odhaliť rozpory medzi dokumentmi.

Ako dosiahnuť, aby plán fungoval v praxi

  • Píšte pre toho, kto bude konať. Vedúci nočnej zmeny potrebuje jasné kroky, nie kapitolu o legislatíve. Na pracoviská patria krátke výťahy postupov.
  • Plán musí byť dostupný. Zákon vyžaduje, aby bol vnútorný havarijný plán uložený tak, aby k nemu mali prístup osoby, ktoré riadia zásah, aj tie, ktoré ho kontrolujú a aktualizujú.
  • Oboznámte všetkých dotknutých. Vrátane zamestnancov dodávateľov, ktorí v areáli pracujú. Pri vodnom havarijnom pláne si o oboznámení veďte doklad s podpismi.
  • Precvičujte a vyhodnocujte. Súčasťou dokumentácie má byť chronologický záznam o cvičení a jeho rozbor s opatreniami. Bez rozboru cvičenie plán nezlepší.

Kedy plán aktualizovať

Vnútorný havarijný plán treba precvičovať, prehodnocovať a podľa potreby aktualizovať najmenej raz za tri roky. Pri prehodnotení musíte zohľadniť zmeny v podniku aj v záchranných zložkách a nové technické poznatky. Havarijný plán podľa vodného zákona sa aktualizuje pri organizačnej zmene, zmene charakteru alebo rozsahu výroby a pri zmene rozsahu a spôsobu zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami. Aktualizovaný plán sa znovu predkladá inšpekcii na schválenie, samotné zmeny osôb a kontaktov však podliehajú len oznámeniu.

Podrobnejšie sa zmenám venujeme v článku Kedy aktualizovať havarijnú dokumentáciu po zmene technológie?

Zdroje

  • Zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií – § 9, § 10, § 11, § 19 ods. 21 – Slov-Lex
  • Vyhláška MŽP SR č. 198/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o prevencii závažných priemyselných havárií – § 15 až 22 – Slov-Lex
  • Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) – § 39 ods. 4, § 62 – Slov-Lex
  • Vyhláška MŽP SR č. 200/2018 Z. z. o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami a náležitostiach havarijného plánu – § 4 a príloha – Slov-Lex
  • Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva – § 16 ods. 1 písm. e), § 18a – Slov-Lex
  • Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii – § 28 – Slov-Lex